Črepy
Dnes.
Neverila som, ale stalo sa to.
Nevšimla som si to.
Nestihla som.
Netušila som, že to príde.
Videla som len kúsok kabátu čo sa mihol v tme.
Zalapala som po dychu.
To ako do mňa prenikol chlad.
Ako sa na to máte pripraviť?
Neviete čo sa stane.
Keď vás od toho delí len zlomok sekundy...
Chytíte sa za hruď a neveriacky zdvihnete k očiam ruku, z ktorej kvapká krv.
Oči máte roztvorené dokorán a nechápete.
Ale to nič.
Nič sa nestalo.
Všetko zmizne ako sa pri vás pristaví cudzí človek.
Pozriete sa na neho a zistíte, že svet ide ďalej.
Krv zmizne.
Črepy sa rozplynú.
Nikto ich nevidí.
To len vám ostala v srdci otvorená rana.
Kus črepu, čo vám trčí zo srdca, ktoré napriek tomu stále bije.
A rana hnisá.
Nič sa nestalo.
Niekto sa vás pýta, či ste v poriadku.
Nedokážete odpovedať.
Na hrudi vás tlačí.
Hlava to nechce pochopiť.
Zatláča to všetko do úzadia a fyzicky to bolí.
Ľudia čo okolo vás prechádzajú nad vami krútia hlavou.
Nechápu to.
Nevedia.
Nevidia čo sa vám práve stalo.
A vy k nim načahujete ruky a prosíte o pomoc.
A oni sa nezastavia, veď...
...nič sa nestalo.
Nie.
To predsa nie je hriech.
Oni za to nemôžu.
To sa len jedna duša zafarbila načierno.
Stratili ste svoju snovú ideológiu.
Zrazu ste poškvrnení realitou.
Aj keď ste to nechceli.
Ale svet ide ďalej.
Nič sa predsa nestalo.