Tanec.... Tanec? Tanec! - alebo strastiplná cesta s nie moc šťastným koncom
17. 6. 2011
Tancovať som začala, keď som sa naučila chodiť - cupotať(asi ako každý), nohy sa mi plietli jedna popod druhú, čo mi samozrejme vôbec nevadilo. Oficiálne to bolo najskôr v škôlke - folklórny súbor Lienočky - a neskôr asi na začiatku druhej triedy. Vtedy ma "prijali" do TK Jessy - Súkromnej základnej umeleckej školy v Liptovskom Hrádku (veď tam bývam, tak to je asi samozrejmé :D). Bol to taký koníček, chodili tam aj iné dievčatá z ročníka, tak sme vždy po škole spolu išli do kultúrneho domu na tréning. Bola to kategória Prípravka. My také malé krpce sme tam vtedy boli najmladšie... S našou trénerkou sme pilne cvičili rozťahovačky a iné veci, pomocou ktorých sme sa mali vypracovať na "elitu" nášho klubu. Prišiel prvý tanec, prvé vystúpenie, prvý zvuk potlesku a ten úžasný pocit, keď stojíte na javisku a cítite tú energiu z hľadiska. Všetci sa na Vás usmievajú a je to ako nabité elektrinou. Musím povedať, že to bolo skvelé. Hneď som sa do toho vžila a vpíjala to všetko do seba. To sa opakovalo stále dokola. Keď som bola staršia, postúpila som do vyššieho levelu, primeranému môjmu veku. Do DVK- detskej vekovej kategórie. Vtedy prišli prvé majstrovstvá SR. Súťažili sme s formáciou Čokoláda na pesničku od Kylie Minogue - Chocolate. Samozrejme sme vyhrali :D, a dostavili sa aj prvé slzy. Slzy šťastia. Nadšene sme si vybehli na javisko po zlaté medajle a pózovali sme fotoaparátom. Na ďalší rok to bola choreografia Mravce na tú pesničku, čo bola vo filme Karlík a továreň na čokoládu (Charlie and the chocolate factory). Spievali to tí "Umpalumpovia", keď tučný chlapec spadol do rieky. :) Na MSR sme skončili druhý. Prečo? Neviem, ale viete si predstaviť tú detskú zlosť a nepochopenie. Alebo skôr nechcenie to pochopiť a prebrať to s každej strany, lebo ja mám pravdu a je to tak ako to ja poviem. Myslím, že túto vlastnosť mám stále. :)
Potom sa to striedalo stále dokola. Zlatá, strieborná, zlatá, strieborná...
Prišla som do JVK- juniorskej vekovej kategórie a vznikla formácia Obrad. Výsledok? Zlatá medajla... Boli sme veľmi preveľmi šťastné, lebo v ten rok nám bolo povedané, že sme zlá skupina a nespĺňame požiadavky... Nuž čo. Vyhrali sme a bolo! Nasledovali Majstrovstvá sveta, Európy, a tak... Ďalší rok formácia Eskimáci, s ktorou sme skončili druhé. Žiadne prekvapenie. Možno sme to aj nejak očakávali, keďže sa stále opakoval náš známy stereotyp zlatá, strieborná. Ako tretia, choreografia Štrikovanie - prvé miesto. :) Nakoniec prišiel môj ôsmy rok, teda absolventský. Prelomový. Nový. To som už bola veľká stredoškoláčka. :D Formácia Kobra (2. miesto) a DUO - moje prvé - Sestry s kamarátkou Terou. Skončili sme ôsme, čo je na prvý krát celkom dobré. No ďalej som už nepokračovala. Prišli problémy s kolenami, s kĺbmi, tak som to radšej nechala tak.
Veľmi mi to tam chýba a rada by som sa tam vrátila, no neriskujem to, lebo v tomto prípade by asi risk nebol zisk.
Toto všetko ale neznamená, že som na tanec zanevrela. Vôbec nie! Tancujem kde sa dá. Doma, na chate, diskotéke... Proste je to oslobodzujúce. Človek sa odreaguje, zabudne na starosti, strávi čas s priateľmi.
To čo som si odniesla a o čo sa s vami chcem podeliť je, že tancom sa dajú vyjadriť vaše pocity. Nejde o to, na čo tancujete, alebo ako tancujete. Keď sa Vám to páči, tak tancujte. Nedbajte na to, ako vám to ide. Nerozmýšľajte. Prežívajte. Ukážte sa. Nehanbite sa. Nemyslite na iných, len na seba, na to, čo chcete ukázať, dostať zo seba von. Tanec tiež spája. Skúste sa do nejakého zapojiť a za pozitívny výsledok vám ručím... ;)
Náhľad fotografií zo zložky TK Jessy - moje pôsobenie :)
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.